Časopis Das Goetheanum, Súčasné otázky/Prírodné vedy
7 min. čítania

TAMÁS BÜKKI 18. Apríl, 2024 

Homeopatiu ako vedu uviedol v roku 1810 nemecký lekár Samuel Hahnemann. Odvtedy ju počas 213 rokov overovali a aplikovali tisíce lekárov v najrôznejších prípadoch, v dôsledku čoho jej účinnosť popisujú početné prípadové štúdie. Napriek tomu stále čítame podobné vyhlásenia, ako je nasledovné z Európskej vedeckej rady (ESAC): „Nie sú známe žiadne choroby, pri ktorých by existovali spoľahlivé dôkazy o účinnosti homeopatie. „¹ 

Vo svetle takýchto vyhlásení Maďarská antropozofická spoločnosť a nadácia pre sociálnu obnovu Triangulum, za účasti niekoľkých maďarských fyzikov a matematikov, začali v roku 2022 vedecký projekt, ktorého cieľom je skúmať pamäťovú a dátovú kapacitu vody pomocou nástrojov kvantovej fyziky. Inými slovami, pokúsili sa pozrieť na najdôležitejšie otázky homeopatie z nového uhla pohľadu, a to metódou, ktorú oficiálna veda dnes uznáva. Výsledky výskumu boli zhrnuté v niekoľko sto stranovej práci, ale vzhľadom na pretrvávajúci význam témy, pripravili vedci pre verejnosť kratšie zhrnutie, ktoré vyšlo v AntropoSophii – časopise Maďarskej antropozofickej spoločnosti. Tu sú niektoré z týchto základných poznatkov.

Rudolf Steiner nám zanechal takúto inšpiráciu: „Látky, ktoré sa alopatickým spôsobom podávajú ľudskému organizmu, sa prostredníctvom neho v istom zmysle, ak môžem použiť tento výraz, „homeopatizujú“, čo znamená, že my sami vnútorne prechádzame tým istým procesom, ktorý dosahuje homeopatický lekár pri experimente so svojimi látkami.“²

V spomínanom dokumente EASAC, pod titulom „Vedecká nedôveryhodnosť tvrdení”, sa  píše, že „mnohé homeopatické lieky sa pripravujú z látok, ktoré boli zriedené toľkokrát, že z pôvodnej látky nezostalo nič“. Ďalej sa uvádza, že neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o existencii alebo pôsobení takzvanej „pamäte vody“.

Kvantová teória odhaľuje, že za hmotnými javmi sa skrýva vrstva javov, ktorá je nehmotná a ktorú nemožno zachytiť našimi piatimi zmyslami – merateľný rozsah hmotných javov je ich kvázi projekciou, alebo prejavom v samotnej hmote. Okrem toho výskum kvantovej teórie za posledných 25 rokov ukázal, že kvapalná voda nie je neštruktúrované prostredie izolovaných, alebo len voľne a dočasne spojených molekúl vody. Zistilo sa, že pri izbovej teplote sa niektoré molekuly vody (27 %) organizujú do malých guľôčok, ktoré kolektívne kmitajú.

V roku 1955 dostal Willis Lamb Nobelovu cenu za objav, že vákuum nie je „prázdne“, ale je to energiou nabité, živé, pulzujúce more, ktoré interaguje s nabitými časticami. Elektróny a protóny v molekulách teda nezotrvávajú vo vákuu nečinne, ale v priebehu interakcie s vákuom absorbujú a emitujú energetické kvantá (fotóny). V prípade molekúl vody táto interakcia s energiou vákua vedie k tomu, že molekuly vody sa navzájom vnímajú, priťahujú a nakoniec organizujú do sférických zoskupení, nazývaných „koherentné domény“. Spolu oscilujúce vodné guľôčky sú nielen stabilné, ale majú aj tendenciu spájať sa navzájom a vytvárať reťazce, alebo štruktúry. V týchto vodných sférach môže spolu kmitať takmer 20 000 molekúl vody, správajú sa ako jeden objekt podobný kvantovému.

Tieto útvary sú rovnako stabilné ako jediná molekula vody, ktorá sa ďalej nerozkladá na plynný vodík a kyslík. Keďže vzájomné prepojenie je energeticky efektívnejšie ako zostať oddelený, štruktúra prepojených vodných sfér, ktoré si navzájom vymieňajú energiu, sa stabilizuje – preto sa časom nerozpadajú. Vedci chcú tieto stabilné reťazce vodných sfér využiť napríklad na stavbu kvantových počítačov.³ Zápis do štruktúry vodných sfér a čítanie informácií z nej, sa uskutočňuje pomocou vodou zriedených iónov soli, ktorých elektromagnetické pole dokáže rotovať a kmitať v súlade s magnetickým poľom Zeme.

Zdá sa, že tieto vodné sféry majú jedinečnú vlastnosť –  akoby obklopovali aktívnu molekulu života – obklopujú DNA, enzýmy a proteíny vo všetkých živých bytostiach a spájajú ich do komunikačnej siete.⁴ Prečo je to dôležité? Podľa súčasnej mikrobiológie sa v ľudskom organizme každý deň vyskytne približne milión genetických chýb. Enzýmy neustále skenujú chromozómy a po zistení chyby iný enzým otvorí dvojvlákno, tretí nahradí poškodenú bázu a ďalší znovu upraví dvojvlákno DNA. Koordinované úsilie enzýmov a iných biomolekúl je teda aktívne v každej tisícine sekundy nášho života, inak by sme neprežili.

Ako sa mohol vyvinúť taký neuveriteľne usporiadaný poriadok mnohých zložitých procesov? V nadväznosti na výskum kvantovej teórie sa zdá, že reťazce a siete malých vodných guľôčok spájajú tieto molekuly a môžu byť zodpovedné za prenos informácií o tom, čo a kedy presne majú urobiť. Môžeme povedať, že voda je zrejme oveľa viac než len rozpúšťadlo, ako sa doteraz predpokladalo.

Napriek tomu nie všetky molekuly majú schopnosť pripojiť sa k tejto informačnej sieti, otlačenej do hmoty, ktorá obsahuje v sebe život, pretože toto spojenie si niekedy vyžaduje dodatočné alebo špecifické množstvo energie. V kvantovej fyzike je známy jav, že molekulu nemožno excitovať ľubovoľným množstvom energie. Podobne do systému vodných guľôčok, ktorý sa skladá z molekúl vody, nemôžeme spontánne začleniť náhodnú hosťujúcu molekulu, pretože tento akt si vyžaduje vstup energie. Čo sa teda deje s takýmito hosťujúcimi molekulami, s týmito látkami vo vode?

Dr. Hahnemann vozil extrémne riedené lieky, ktoré miešal svojim pacientom, na voze ťahanom koňmi. Zistil, že pacienti, ktorí bývali ďalej, sa uzdravili lepšie a rýchlejšie. Po mnohých experimentoch dospel k záveru, že hrkotanie voza má význam – otriasanie nejakým spôsobom potencuje lieky a zvyšuje ich účinnosť. Dnes vieme, že pri trepaní sa v roztoku vytvárajú malé víry a drobné bublinky. Keď sa bublinky zrútia, vyvinú sa v nich extrémne vysoké teploty v rozmedzí 10 000 – 20 000 stupňov Kelvina – jav, ktorý sa nazýva „kavitácia“. Energia kavitácie sa v roztoku rýchlo rozptýli a môže poskytnúť energiu, ktorá pomôže náhodnej molekule, alebo aktívnej látke, pripojiť sa ku kvantovej sieti reťazcov vodnej guličky. Informácia, ktorú nesie určitá aktívna látka, sa teda skutočne môže otlačiť a udržať vo vode. Keď sa táto vtlačená informácia dostane do interakcie s podobnou informačnou štruktúrou v živom organizme, môže sa táto informácia preniesť do samotného organizmu.

Existuje však, okrem vyššie uvedeného, aj iný dôkaz, že zriedené roztoky, bez zvyšných stôp jedinej molekuly účinnej látky, sú stále schopné ovplyvňovať fyziologické procesy? Pri preskúmaní publikácií z posledných rokov sme našli podstatné dôkazy. V jednej botanickej štúdii napríklad vedci skúmali vplyv extrémne silne zriedeného dusičnanu strieborného na klíčenie ozimnej pšenice.⁵ Je známe, že za normálnych okolností dusičnan strieborný vo vysokých dávkach inhibuje klíčenie. Výskumníci pripravovali homeopatické roztoky v pomere 1:10, aby získali roztoky s účinnosťou D24, D25 a D26 – to sú roztoky, po ktorých už v roztoku nie sú prítomné žiadne molekuly pôvodnej účinnej látky. Zistili, že v porovnaní s čistou vodou, tieto extrémne riedené „lieky“ výrazne podporili klíčenie. To je v súlade s fenoménom “hormesis”, čiže stimuláciou malou dávkou toxickej látky, ktorý je vo fyziológii známy a akceptovaný od roku 1888. Okrem toho dokázali, že ak bol potencovaný liek uzavretý v hermeticky uzavretej kapsule, to znamená, že homeopatický liek neprišiel do kontaktu s vodou obklopujúcou pšeničné zrná, liek mal stále schopnosť zvýšiť klíčivosť. Z hľadiska konvenčného myslenia sú výsledky týchto experimentov nepochopiteľné. V rámci kvantovej teórie sa sklenená kapsula obsahujúca liek sama stala súčasťou celku a spojila sa so sieťou vodných guličiek.

Ak zhrnieme výsledky nášho celoročného výskumu, zistili sme, že voda je zrejme schopná prenášať a uchovávať informácie, ako aj prenášať špecifický vzorec kmitania účinnej látky do živého organizmu, aj keď v preparáte nezostala ani jedna molekula pôvodnej látky. Výskum zároveň nastolil množstvo otázok, ktoré si zaslúžia hlbšie skúmanie v budúcnosti. Rozdiely medzi vnímanou realitou fyzikálnych a životných javov môže pozorujúci a mysliaci človek preklenúť! Počas tohto procesu sme mali mimoriadnu skúsenosť, že čím viac sa venujeme rytmu a každému malému pohybu života, tým viac sa v nás prebúdza oddanosť voči všetkému existujúcemu v nás, a vo svete.

Viac Nadácia TRIANGULUM pre sociálnu obnovu.

1.Z vyhlásenia Poradného výboru európskych akadémií pre vedu (EASAC) o homeopatii. Pozri tiež: Magyar Tudományos Akadémia közleménye, Homeopátia: hasznos vagy ártalmas? Új állásfoglalás európai tudósoktól, (Maďarská akadémia vied: Homeopatia: prospešná alebo škodlivá? Nové stanovisko európskych vedcov, 2017)

2. Rudolf Steiner: Antropozofia a súčasná veda, GA73a. Odpovede na otázky, Dornach, 30. marca 1920.

3.Luigi M. Caligiuri: Quantum (hyper)computation through universal quantum gates in water coherent domains [Kvantový (hyper)výpočet prostredníctvom univerzálnych kvantových brán vo vodných koherentných doménach], Journal of Physics: Conference Series, vol 2162, 013003, 2022.

4.Emilio Del Giudice a Alberto Tedeschi: Water and Autocatalysis in Living Matter (Voda a autokatalýza v živej hmote), Electromagnetic Biology and Medicine, zv. 28, s. 46-52, 2009.

5.W. Pongratz és P.C. Endler: Reappraisal of a Classical Botanical Experiment in Ultra High Dilution Research (Prehodnotenie klasického botanického experimentu vo výskume ultravysokého riedenia). Energetic Coupling in a Wheat Model: published in the book (Energetické spojenie v modeli pšenice: publikované v knihe): Ultra High Dilution Physiology and Physics, vyd: P.C. Endler a J. Schulte, Springer-Science+Business Media, B.V., 1994.