Ľudský mikrobióm je oblasť, skúmaniu ktorej sa medicínska veda v posledných rokoch čoraz viac venuje. Napríklad vedci zistili, že mikroflóra každého človeka je jedinečná, ako odtlačky prstov. Pomaly nie je človek, ktorý by nevedel, že je potrebné sa o baktérie v bruchu starať.

Zvykli sme si, že keď berieme antibiotiká, alebo keď sa cítime oslabení, kúpime si nejaký výživový doplnok s črevnými baktériami, aby sme posilnili svoju črevnú flóru a ochránili ju pred účinkami antibiotík.

Kvalita nášho mikrobiómu je závislá nielen od počtu a pomeru rôznych bakteriálnych kmeňov, ale aj od toho, nakoľko, do akej miery je hlien, ktorý je na črevnej stene, mineralizovaný, pretože tento hlien je domovom tráviacich baktérií a ony potrebujú dostatočne husté prostredie, aby sa v procese trávenia mohli udržať v čreve a aby mohli dobre pracovať.

Hlien má viac úloh – zväčšuje hrúbku črevnej steny a chráni ju pred vysušením, pred zápalom (stena tenkého čreva pozostáva len z troch vrstiev buniek) a napomáha vstrebávaniu živín z chýlu (chýlus – natrávená potrava v tenkom čreve, ktorá je  už v tekutom stave, tuková mliečna lymfa, ktorá obsahuje živiny z takto strávenej potravy a prúdi do lymfatického systému).

Súčasne je hlien v črevách domovom pre tráviace baktérie a tiež má významnú úlohu pri tvorbe našej imunity.

Aby bol hlien v črevách dobrým domovom pre mikrobióm, musí byť dostatočne mineralizovaný – musí obsahovať dostatok minerálov – tie spôsobujú primeranú hustotu hlienu.

Ak sa následkom dlhotrvajúcej hnačky alebo iného zápalového ochorenia naruší kvalita a hrúbka vrstvy hlienu, potom má mikrobióm problém, lebo sa mu stráca jeho domov, jeho jediné miesto, kde môže v ľudskom tele bývať a plniť si svoju úlohu – tráviť nami prijatú potravu (80% nášho trávenia zabezpečujú črevné baktérie) a podieľať sa na tvorbe imunity.

Ak chceme regenerovať našu črevnú flóru, nestačí telu dodávať laktobacily a iné črevné baktérie, lebo, ak sa nemajú kam usadiť, neudržia sa v čreve. Treba predovšetkým remineralizovať hlien a črevnú stenu, dodať im dostatok minerálov, súčasne ich rehydratovať  a až potom dodať baktérie. Takto dokážeme svoj mikrobióm obnoviť.

Je tu aj iný závažný problém s nedostatkom minerálov v črevnom hliene – cez tieto minerály má človek spojenie s duchovnými fyzickými silami Zeme, našej planéty.

Ak máme narušený mikrobióm a máme málo minerálov, oslabuje sa, stráca sa naše spojenie s fyzickým svetom, v ktorom sú prítomné pôsobiace duchovne-fyzické sily.

Fyzický svet v sebe nesie pravdu – v tom zmysle, že vo fyzickom svete nemôžeme diskutovať o tom, či niečo obsahuje síru, alebo neobsahuje síru, či má niečo 5 centimetrov, alebo nemá 5 centimetrov, či má niečo 4 rohy, alebo len tri.

Vo fyzickom svete sú veci jasné, odpoveď je jednoznačná a pre každého rovnako platná a nemôže byť vecou diskusie alebo špekulácií.

Preto hovoríme, že pri skúmaní fyzického odhaľujeme pravdu – ktorá sa vzťahuje na fyzický svet.

Fyzický (minerálny) svet bol a je tvorený silami vysokých duchovných hierarchií – Trónov a kým samotnej hmote vládne Ahriman, zákonom stavby  organizácie hmoty vládne Božia vôľa, ktorá sa tu manifestuje v pôsobení Trónov, ktorí pôsobia do minerálneho sveta a ich pôsobenie je také, že tento svet, jeho organizácia je pravdivá.

Spomeňme si na imagináciu štyroch ročných období od Rudolfa Steinera, v ktorej na jednej strane opisuje obraz zimy pod vládou Gabriela, keď sa nad severnou pologuľou Zeme vo vzduchu vytvára vrstva zamrznutých mikroskopických kvapôčok vody a táto vytvára prikrývku nad zemou, a na druhej strane je tu opis vrcholiaceho leta, keď archanjel Uriel porovnáva čistotu ľudskej myšlienky s čistotou minerálov Gabrielovej zimy na opačnej pologuli.

S touto pravdivosťou sme spojení cez minerály, ktoré máme v črevách a nie cez minerály, ktoré máme napr. v kostiach, lebo tam sú už staticky zabudované a plnia celkom inú funkciu.

Naopak, v črevách prebieha neustály proces premeny a spracovávania prijatého (pozri napr. R. Steiner: Prednášky pre robotníkov, 1. a 2. prednáška, Dornach, 1922-23), poznáme súvislosť medzi prácou čriev a myslením.

Teda, cez minerály v našich črevách, najmä v tenkom čreve, sme spojení so schopnosťou rozlišovať, objavovať pravdu, uznať, že niečo je pravdivé.

Je to vzácna schopnosť, lebo nám dáva silnú oporu v živote, že môžeme dôverovať tomu, čo vidíme, čo vyskúmame (za predpokladu, že sme pri skúmaní postupovali prakticky, vedeckými exaktnými metódami) a môžeme sa od takto pozorovaného odraziť, začať na tom budovať.

Pravda fyzického sveta je niečo, čo nás drží, ako ľudí, pomáha nám byť v sebe pevní.

Bez tejto opory by sme sa cítili, ako by sme boli so Zemou spojení len nejakými krehkými stopkami a nemohli by sme v sebe nájsť vnútornú pevnosť a bdelosť. V našej mysli by bola stále prítomná neistota, určitý stupeň neistoty v chápaní obrazu sveta, v ktorom sa pohybujeme.

Minerály – soli v črevách sú nevyhnutné pre to, aby sme ako ľudia boli schopní správne usudzovať a odlišovať pravdivé od nepravdivého.

A tu sa dostávame k tomu nádhernému obrazu, vlastne k dvom obrazom; jeden pochádza z Biblie a druhý nám zachovala ľudová múdrosť.

Ten prvý je výrok zmŕtvychvstalého Krista, ktorý hovorí apoštolom: – Vy ste soľou Zeme.

Lebo oni sú nositeľmi PRAVDY, sú tými minerálmi, ktoré v sebe nesú Božiu pravdu, zjavenú cez pôsobenie Trónov.

Apoštoli zas zvestujú PRAVDU, ktorá im bola zjavená zmŕtvychvstalým Kristom, boli svedkami jeho zmŕtvychvstania, oni sú pre nás, pre ľudské spoločenstvo, soľou Zeme. Oni majú za úlohu svedčiť o pravde a šíriť ju do sveta. Čím je pre prírodu minerál, soľ, tým sú pre nás apoštoli – sú nositeľmi pravdy o udalostiach v Palestíne pred 2000 rokmi.

Druhý obraz je veľmi známy a hovorí o „zdravom sedliackom rozume“, keď ľudský fenomén vypozoroval, že ľudia, ktorí žijú v spätosti s prírodou a pracujú s pôdou a ich strava je dobre mineralizovaná a ich telo je dobre mineralizované a ich práca je spojená s fyzickou pláňou, majú schopnosť aj pri „nižšej inteligencii“, resp. pri nižšom stupni vzdelania, rozlíšiť, či je niečo správne, pravdivé, alebo je to hlúposť, či lož, či má niečo skutočnú hodnotu, alebo je to bezcenná napodobenina, gýč, klam.

Samozrejme, náš cit pre pravdu nezávisí len od našej stravy a od črevného mikrobiómu. Kto skúšal žiť aspoň týždeň tak, že sa striktne usiloval vo svojej reči a v myšlienkach čo najpresnejšie držať pravdy, faktov, už po týždni môže na sebe pozorovať, ako mimoriadne sa jeho cit pre pravdu zostril. Je to dôležité najmä v súčasnom veku, keď sa lož stáva dennou súčasťou práce  médií a politikov, nás ostatných ale nevynímajúc. Je čoraz náročnejšie odlíšiť pravdu od lži a človek sa postupne bude musieť, ak sa bude chcieť orientovať v tom, čo číta, vidí a počuje, pestovať v sebe tento cit pre pravdu. Základom tohto citu, tejto rozlišovacej schopnosti sú však minerály v našom tráviacom trakte, ktoré nám dávajú stabilitu v orientácii vo fyzickom svete.

Mária Vargová
9.12.2024