Pod pojmom Antropozofia rozumiem vedecký výskum duchovného sveta, ktorý si uvedomuje jednostrannosti púheho prírodného poznávania ako aj bežnej mystiky, a ktorý pred tým, ako urobí pokus vstúpiť do duchovného sveta, rozvinie v poznávajúcej duši sily, ktoré takýto vstup umožňujú a ktoré spočiatku v bežnom vedomí a bežnej vede činné nie sú. (Rudolf Steiner)

Antropozofia — doslovne z gréčtiny «múdrosť o človeku» — je slovami svojho zakladateľa Rudolfa Steinera (1861-1925) «vedomie si vlastného človečenstva» a duchovne orientovaná cesta poznania. Chápeme ju ako podnet pre vývin indivídua a pre nové utváranie životných a kultúrnych vzťahov, a nie ako uzavretý systém alebo učenie. Antropozofická duchovná veda dodnes poskytla nové impulzy v mnohých oblastiach kultúrneho života — nielen v osobnom spôsobe života mnohých ľudí, ale aj v pedagogike, medicíne či poľnohospodárstve, umení a hospodárskom živote. Takéto slobodné kultúrne iniciatívy nachádzajú ľudskú spojitosť — bez politických či religióznych pút — vo Všeobecnej antropozofickej spoločnosti, ktorá podporuje výskum a prácu v Slobodnej vysokej škole pre duchovnú vedu, interdisciplinárnu výmenu a občiansku angažovanosť. Priestor pre ne poskytuje Goetheanum, ako sídlo spoločnosti i vysokej školy. Odrazom týchto iniciatív je bohatá publikačná činnosť, ktorá je zároveň inšpiráciou pre ich nositeľov, ľudí, zasadzujúcich sa o to, aby z prehĺbeného «vedomia si vlastného človečenstva» formovali konkrétnu životnú skutočnosť.

Toto vedomie podnecuje osobný vývin, sebavýchovu a hľadanie odpovedí na otázky o zmysle a pôvode vlastnej existencie a svojho osudu. Neostáva však pri odpovediach, premieňa ich na konkrétne činy, ktoré novú skutočnosť spoluvytvárajú.