Každý človek zaoberajúci sa hudbou v najširšom zmysle slova, človek ktorý je milovníkom vážnej hudby, si kladie rozličné otázky v súvislosti s hudobným zážitkom, ktorý sa vymyká zo všetkých ostatných zážitkov nášho života. Všimnime si bližšie skutočnosti vedúce nás do ríše tónov. Vieme, čo prežívame pri hudbe, avšak položme si otázku: Je táto ríša jednotná? Je to jeden a ten istý svet, do ktorého nás hudba a hudobný zážitok vedie? K tomu musíme povedať, že sú tu veľmi veľké diferencie medzi rôznymi formami jedného zážitku. Zoberme napríklad niektorú Bachovu fugu a zoberme takzvanú symfonickú báseň od Richarda Straussa. To sú predsa celkom rôzne svety. Ale o obidvoch hovoríme, že je to hudba. Nietze hovoril, a skutočne nenájdem nikoho lepšieho citovať: „Hudba je reč metafyziky.“ Hudba nám odhaľuje viac ako len tú zmyslovú skutočnosť. To je myslím jasné. Tiež nám ale neukazuje len tú čistú duchovnú skutočnosť. Teda niečo medzi tým. Je to podstata nejakého, povedzme, fyzického zážitku, vyjadrená v akejsi vyššej reči, o ktorej cítime, že je bližšie k čisto duchovnému zážitku, čo sa dokumentuje aj tým, že reč hudby je internacionálna. Teda čo je spoločné v jazyku hudby? Spoločné sú prostriedky, tóny, ale čo z týchto tónov ten ktorý umelec urobí, to je iná vec. Tak ako nemôžeme porovnávať, dajme tomu Schilerovu drámu s prenosom hokejového zápasu, tak nemožno niekedy nájsť spoločného menovateľa medzi rôznymi formami a druhmi hudby. A predsa je tu určitá jednota, určitá vznešená jednota v toku hudby. A určití jednotliví skladatelia, géniovia, sa začleňujú do tohoto toku, ako keby ich tento objektívne určil. Z tohto hľadiska by som chcel urobiť nejaké zásadné pohľady na hudbu posledných troch storočí.
Môžeme začať snáď tým, čo každý, kto sa trošku hudbou zaoberá, bezprostredne prežíva u našich snáď najväčších skladateľov – Beethovena a Mozarta. Je tu celkom zjavný rozdiel v celej koncepcii hudby, v stavbe, v harmonizácii, formách i v štruktúre.  Sústredením pozornosti na tieto rozdiely sa snáď dostaneme k celku a všeobecnému pohľadu.

. . .  Exkurzia do ríše tónov,