Pomaly každý druhý mladý človek chce mať alebo už má nejaké tetovanie. Je prekvapujúce, že dokonca ľudia v päťdesiatke si dávajú robiť tetovania. Móda je veľká sila a ľudia sa jej ľahko poddávajú.  Podobne je to aj s piercingami. Vidíme ich čoraz častejšie.

U niekoho je to vec módy a u niekoho výraz rebelovania voči spoločenským normám a tlakom, snaha o vyjadrenie individuality, resp. emocionálneho zážitku.

Odkiaľ sa táto móda vzala a prečo sa posledné roky tak rýchlo šíri? Na druhú časť otázky je možno ľahšie nájsť odpoveď. V dobe silnej individualizácie, ktorá je následkom rozvoja duše vedomej, začali mocnejšie pôsobiť bytosti prekážok, ktoré sa naopak snažia viesť ľudí k potlačeniu vývoja vlastnej jedinečnej individuality. Najmä mladí ľudia, ktorí sa ešte hľadajú, sú voči týmto vplyvom vnímaví. Vplyv luciferských bytostí sa prejavuje nielen v striedaní rôznych módnych vĺn a výstrelkov (ktoré majú symptomaticky väčšinou krátke trvanie), ale aj v pretláčaní rôznych módnych značiek – vyvíjajúca sa, alebo aj nevyvíjajúca sa individualita s nedostatočnou vnútornou integritou ľahko prepadne zdaniu, že známa módna značka dodá jej osobnosti vážnosť, ktorú sama vníma ako nedostatočnú. Keď mám topánky od Gucci, dodáva mi to prestíž. Podobne aj značkové auto, okuliare a podobne.  Celý proces je ešte podporovaný influensermi na sociálnych sieťach, ktorí tieto módne značky propagujú.

Výraznou súčasťou dnešného módneho prúdu sú tetovania a piercingy. V tejto oblasti vnímame nebývalý rozmach, ktorý neutícha. V minulosti bolo tetovanie spoločensky neprijateľným javom a bolo vyhradené pre zločincov a ľudí, ktorí protestovali proti spoločnosti – tak sa prvá vlna tetovania objavila po Woodstocku koncom 60-tych rokov minulého storočia. Potom táto vlna utíchla, aby sa po roku 2000 vrátila v novej sile a prudko sa šírila po všetkých kontinentoch.

Ak chceme nájsť pôvod tetovania, musíme sa vrátiť do oveľa dávnejšej minulosti, až do doby úsvitu civilizácie. Do obdobia, keď vznikali rodové občiny a kmeňové spoločenstvá. V čase, keď sa formovali prvé ľudské spoločenstvá, ešte nemožno hovoriť o duši vedomej, ba ani o rozvoji duše rozumovej. V tom období sa kládli základy duše pocitovej, a duša pocitová má skupinový charakter.  Dnes je tento skupinový charakter menej zjavný, lebo je potlačený pôsobením vyšších duševných článkov. Aj dnes je však pozorovateľný, keď si všímame správanie a prežívanie ľudí vo vypätých citových stavoch, napr. v situáciách skutočného alebo domnelého ohrozenia. Psychológia tento jav opisuje ako davovú psychózu, keď sa nálada, alebo emócia strachu, paniky, alebo aj zlosti rýchlo šíri medzi jednotlivcami v konkrétnej skupine ľudí. Vtedy ľudia zdieľajú istý emocionálny stav a konajú jednotne v snahe odvrátiť ohrozenie, alebo ho vytesniť, odmietnuť. To neznamená, že konajú racionálne, naopak, emócie prevládnu nad rozumom a konanie davu najčastejšie vedie len k deštrukcii.

Ďalším, jemnejším, ale dosť výrazným príznakom pôsobenia duše pocitovej je naše klebetenie. Keď sa dozvieme niečo nové, prekvapivé o niekom z nášho bezprostredného okolia, okamžite vnímame pudenie podať správu ďalej, povieme to našim partnerom, zavoláme kamarátom a o chvíľu je s „tajomstvom“ oboznámená celá skupina ľudí. Je to naša potreba  podeliť sa, zdieľať emocionálne stavy spoločne.

Na tomto princípe fungovali v staroveku, najviac je to viditeľné v Egypte, celé civilizácie. Faraón, najvyšší zasvätenec štátu, prinášal z duchovného sveta impulzy a jeho nadšenie a presvedčenie sa prenášalo cez dušu pocitovú do celého národa. Už aj archeológia svojimi výskumami dokladá, že na stavbe pyramíd sa nezúčastňovali otroci, ale predovšetkým dobrovoľníci, ktorí mali zabezpečené bývanie, stravu, dobrý plat aj ďalšie benefity, ako lekársku starostlivosť, bazény na ochladenie v horúčavách a pod. V tomto období ešte stále nemôžeme hovoriť o individualite, v egyptskom období sa rozvíjala práve duša pocitová a prešlo aj celé tisícročie a vnútorný život ľudí sa takmer nezmenil.

Ak však chceme nájsť pôvod tetovania, musíme ísť ešte viac do minulosti a pozrieť sa na kmeňové spoločenstvá. Tu ešte nie je žiadna známka individuality a neexistovala ani individuálna karma. Jedno ja prúdilo celým kmeňom, všetkými súčasne žijúcimi členmi kmeňa a plynulo cez celé generácie. Jedna individualita sa prelievala z otca na syna, zo syna na vnuka… Súčasne pôsobila do všetkých členov spoločenstva. Vždy vodca kmeňa bol najsilnejším nositeľom daného ja a tento vodca, spolu s kmeňovým šamanom, prijímali vnuknutia z duchovného sveta ako inšpiráciu k usmerňovaniu života spoločenstva. Mnoho takýchto spoločenstiev bolo v spojení so skupinovými bytosťami zo zvieracej ríše a potom daný kmeň uctieval jedno totemové zviera, ktoré vodcov inšpirovalo a viedlo.

Člen takéhoto spoločenstva, ktoré nieslo len jednu individualitu a žilo v skupinovej pocitovej duši, po smrti vplynul do ríše zomrelých a strácal tam svoju, v zemskom živote prepožičanú, individualitu. Preto pri ďalšej inkarnácii hrozilo, že sa narodí niekde mimo dosahu jeho kultúry, a tak šamani začali členov svojho kmeňa tetovať rôznymi znakmi označujúcimi, symbolizujúcimi charakter kmeňa alebo totemového zvieraťa a jeho vlastností. Popri tetovaní sa používali rôzne ďalšie techniky, ako piercingy, vkladanie krúžkov, tzv. tunelov do ušných lalôčkov a veľa iných zásahov, ktoré mali za následok isté charakteristické zjazvenie.

Podstatou je, že pri každom takomto zásahu vzniká zjazvenie, ktoré je jasnovidným pohľadom v éterickom tele trvale pozorovateľné. Teda aj keď sa kerka pekne vyhojí a na koži zostáva len nápis, alebo obrázok, v éterickom tele trvale zostáva jazva, akési zhúžvanie éterického tela na tom mieste, ako pokrčená, zhúžvaná tkanina. Každú noc, keď zaspíme a naše astrálne telo a naša duša a ja stúpajú do duchovného sveta, naše fyzické a éterické telo zostávajú spiace na posteli. Počas bdenia sa naša astralita odtláča do éterického tela a počas spánku prebieha opačný proces – naše éterické telo sa odtláča do našej astrality. Tak sa stane, že tetovaný človek každú noc, keď zaspí, vníma svoje éterické telo a jeho jazvy a obrazy týchto jaziev sa odtláčajú do jeho duše. Po smrti tieto obrazy z duše nezmiznú, človek si ich vo svojej astralite prenáša do ďalšej inkarnácie.

Preto bolo v minulosti žiaduce, aby šamani tetovali členov svojho rodu, lebo ten obraz v ďalšej inkarnácii priviedol, pritiahol ľudí späť do ich pôvodného spoločenstva. Pri ceste z nebies na zem sa títo ľudia cítili pudení narodiť sa späť do svojho rodu, boli priťahovaní ľuďmi, ktorí nosili na povrchu svojho fyzického tela a súčasne vo svojom éterickom a astrálnom tele rovnaké znamenia.

Poďme teraz do  súčasnosti. Dnes už takmer žiadne kmeňové spoločenstvá neexistujú, vyjmúc niekoľko izolovaných skupín v oblasti Amazonasu, alebo v oblasti Papuy Novej Guiney. Takmer celé ľudstvo už postúpilo vo vývoji a rozvíja minimálne dušu rozumovú, väčšina ľudstva už dušu vedomú. A v tejto situácii sa vraciame k tetovaniu, ktoré má ale dnes rovnaký účinok, ako to bolo v minulosti. Človek s tetovaním si tieto obrazy odnáša po skončení svojho pozemského putovania do duchovného sveta a v ďalšom živote, resp. na ceste k novej inkarnácii, je pudený k ľuďom s rovnakými, podobnými symbolmi a tiež k ľuďom, ktorí im toto tetovanie, piercing atď., zrealizovali. Súčasne ich to však ťahá aj k ľuďom, s ktorými vytvorili karmické zväzky, ale toto pudenie je oslabované príťažlivosťou vytvorenou tetovaním. A tak v ďalšej inkarnácii nemôžu venovať plnú silu svojej individuality na riešenie vlastnej karmy a vzťahov s ľuďmi z ich blízkeho spoločenstva, ale sú pudení vytvárať pseudospoločenstvá aj s ľuďmi, ktorí sa sústredili okolo tatérov, alebo na základe rovnakých obrazov z jaziev. Vznikajú tak nezmyselné zväzky, ktoré sťažujú postup človeka na jeho individuálnej ceste za dokonalosťou.

A súčasní tatéri sa stávajú novodobými, nevedomými šamanmi a ani netušia, že sa stali nástrojom bytostí prekážok, ktoré nemajú za úlohu urýchliť, ale naopak, snažia sa brzdiť vývoj jednotlivca a celého ľudstva.

Za zmienku stojí aj estetický aspekt piercingov. Ten vynikne zreteľnejšie pri prehnanom okérkovaní. Keď hľadíme na takéhoto človeka, môže sa nás zmocniť až démonický pocit. Vnem hrubosti, násilnosti či vulgárnosti však treba brať vážne, lebo je poukazom duchovnú bytosť, inšpirujúcu tento fenomén.

Kto a kedy rozhodol, že sa tu spopularizuje tetovanie, ktorého duchovné dôsledky dopadnú na ľudstvo približne o tristo rokov, že z tetovania spraví módu, si môžeme len domýšľať. Pri pozorovaní duchovnej stránky tohto deja je však opodstatnený predpoklad, že sa tak stalo cielene, s konkrétnym úmyslom a že celý proces zavedenia tejto módy bol premyslený a naplánovaný. Po útlme po Woodstocku sa s tetovaniami prví objavili známi športovci, potom členovia rockových hudobných skupín, následne herci a dnes už pomaly v každej dedine nájdete viac či menej nadaného tatéra. O niekoľko storočí sa títo ľudia a ich dobrovoľné obete budú musieť okrem svojich normálnych karmických úloh ešte vyrovnať aj s dôsledkami tejto neuváženej módy. Na škodu sebe aj celému ľudstvu, lebo táto móda nabrala rozmery, ktoré začínajú byť, pri zvážení opísaných dôsledkov, mierne povedané, nanajvýš znepokojujúce.